T. Sollár a kol.: “Teória, výskum a prax s MDZT na Slovensku”

Vložil: admin ~ Září 21, 2008

TEÓRIA, VÝSKUM A PRAX S MDZT NA SLOVENSKU
(História a súčasnosť)

PhDr. Tomáš Sollár, PhD.
Mgr. Zuzana Belovičová
Mgr. Eva Mikušková
Mgr. Peter Klubert
PhDr. Karel Gawlik

S Viacdimenzionálnym kresebným testom (ďalej MDZT) sme sa na podnet Mgr. Kluberta – klinického psychológa na Ústave klinickej psychológie Fakultnej nemocnice v Nitre bližšie zoznámili v novembri roku 2003. Od tejto chvíle začala práca s MDZT na výskumnom poli na Slovensku, pričom v súčasnosti sa zameriavame na jeho štandardizáciu.

Náš príspevok k testu prebieha v niekoľkých rovinách. Rozvíjame ho jednak na poli výskumu, kde je našim cieľom štandardizácia so všetkým, čo tento proces vyžaduje. Na druhej strane sa dotýkame i samotnej teórie – Gestalt teórie, z ktorej test vychádza a snažíme sa okrem iného hľadať prienik Gestalt psychoterapie a MDZT. Zasahujeme však i do samotnej psychologickej praxe. A to tým, že zistenia výskumu v empirickej i teoretickej rovine priamo s psychologickou praxou, resp. s psychodiagnostikou, súvisia a sú v rôznych podobách priamo aplikovateľné do psychologickej praxe, ako je psychoterapia či psychodiagnostika.

Ako sme spomenuli, cieľom našej práce je štandardizácia MDZT pre dospelú populáciu na Slovensku. Štandardizácia je proces komplexný, ktorý v sebe zahŕňa stanovenie noriem, zisťovanie reliability, ako aj validity. Neustále prebieha proces poznávania jednotlivých tém, pričom stav ich rozpracovania sa líši. V rámci témy reliability sme sa bližšie zamerali na skúmanie otázky vplyvu psychológa ako hodnotiteľa MDZT na jeho výsledky. Validizáciu testu uskutočňujeme prostredníctvom zaradenia odlišných metodík, ako je napr. Freiburský osobnostný dotazník (ďalej FOD) či Dotazník klinickej analýzy (ďalej CAQ). Samotné stanovenie noriem v súčasnosti prebieha, avšak overili sme potrebu stanoviť odlišné normy zvlášť pre mužov a pre ženy (Belovičová, Mikušková, Sollár, Gawlik, 2004). Vo vzťahu k MDZT sa snažíme rozšíriť možnosti jeho využitia na poli psychologickej diagnostiky a to tým, že sa napr. zaujímame o možnosť zavedenia novej diagnostickej premennej, konkrétne vulgárnych obsahov, podobne ako je tomu v Rorschachovom teste. Rovnako sa vraciame i ku teoretickým koreňom MDZT, ktorými je Gestalt teória a hľadáme jej prieniky, resp. prieniky Gestalt terapie, s MDZT v podobe zachytenia možných prognostických znakov pre psychoterapiu v protokole MDZT. Bližšie sa týmto témam venujeme v nasledujúcich riadkoch.

Psychológ ako hodnotiteľ MDZT

Psychologické hodnotenie, resp. psychodiagnostika, patrí medzi najrozšírenejšie pracovné činnosti psychológa vo výskume, ale i v praxi. Keďže psychodiagnostika má pre človeka závažné dôsledky, je nevyhnutné dbať na kvalitu psychodiagnostických metód, avšak i na kvalitu procesu psychodiagnostickej činnosti ako takej.

Psychológ aktívne vstupuje do procesu psychodiagnostickej činnosti a predstavuje jeden z možných zdrojov jeho chýb (Halama, 2005; Gurevič, 1985; Maršálová, 1978). Ak psychológovia pri hodnotení výsledkov totožného testu nedôjdu k zhode, vedie nás to k pochybnosti o možnosti generalizácie a správnosti nameraných údajov (Shaughnessy, Zechmeister, 1997). V prípade projektívnych metód a teda aj MDZT, ktorým sa často vyčíta subjektívny vplyv psychológa pri ich hodnotení, je žiaduce zamerať sa na zisťovanie zhody psychológov pri ich hodnotení.

Prostredníctvom vzájomnej výmeny kresieb v rôznych dvojiciach hodnotiteľov s rôznou úrovňou znalostí MDZT, ako z prostredia akademického výskumu, tak i z psychologickej praxe, sme posudzovali mieru zhody kvantitatívneho hodnotenia MDZT. Konkrétne sme kvantitatívne hodnotenie MDZT porovnávali v dvojiciach začiatočník – začiatočník (kedy sme prehodnocovali kresby jednotlivcov bez prítomnosti psychického ochorenia) a začiatočník – expert (prehodnocovali sme kresby jednotlivcovou s prítomnosťou psychického ochorenia). Hodnotenia sme navzájom porovnali a prostredníctvom niekoľkých typov štatistických analýz zisťovali mieru zhody, resp. nesúladu kvantitatívneho hodnotenia MDZT (Belovičová, Sollár, 2005; 2006).

Naše zistenia podporujú predpoklad, že MZDT je testom závislým na osobe psychológa. Poskytuje priestor pre uplatnenie subjektívneho vplyvu psychológa v procese jeho vyhodnocovania. Avšak objektivita testu daná súladom hodnotení MDZT zo strany rôznych hodnotiteľov je dosiahnuteľná. Vyžaduje si to však náležitú prax, supervíziu a neustále vzdelávanie v tejto problematike. Psychológ tak predstavuje nástroj vedúci k adekvátnemu, a tým pádom i objektívnemu, hodnoteniu MDZT. Zároveň však predstavuje i nebezpečenstvo, že sa daná situácia premení v opak.

Vulgárne obsahy v MDZT

Cieľom výskumu bolo vytvorenie a zaradenie novej obsahovej kategórie do MDZT – vulgárne odpovede. Inšpirovalo nás teoretické a praktické porovnanie MDZT s Rorschachovým testom (ďalej ROR). Oba testy sa zhodujú v nízkej štruktúrovanosti testového materiálu, čiastočne signovaním, neobvyklosťou testovej situácie a podobnosťou v širokom zábere čŕt osobnosti (aktuálny psychický stav, emotivita, interpersonálne vzťahy, percepčné kognitívne funkcie, kontakt s realitou). Líšia sa však v niektorých otázkach signovania, administrácie a vyhodnocovania, v povahe podnetového materiálu (miera štruktúrovanosti), v počte odpovedí (v ROR je 15 – 30 odpovedí, v MDZT je nakreslených 30 obrázkov), v časovej náročnosti administrácie a spracovania získaných odpoveďových materiálov.
Termín vulgárne odpovede, sme prebrali od Rorschacha (resp. z Rorschachovej metódy), ktorý za vulgárne odpovede pokladá tie, „…ktoré sa s vysokou frekvenciou objavujú v protokoloch normálnej populácie.“ (Říčan, Šebek, 1981, s.205). Poukazujú na vzťah k sociálnej realite, sú ukazovateľom miery konformity potrebnej pre začlenenie do spoločnosti a miery flexibility v riešení problémov. Názory na výskyt odpovede, ktorá má byť uznaná ako vulgárna, sa rôznia (Říčan, Šebek, 1981; Máthé, osobný rozhovor, 2005). Po konzultácii s odborníkmi, ktorí s oboma testami pracujú už dlhšiu dobu (Mgr. Klubert, PhDr. Máthé), sme sa rozhodli pre kritérium, ktoré je po metodologickej i klinicko – diagnostickej stránke najvhodnejšie a to výskyt obsahu u viac ako 25% populácie. Keďže ide o špecifickú kategóriu, ktorá sa vyskytuje iba v ROR (a napriek tomu si zachováva svoju hodnotu aj mimo nej), rozhodli sme sa vymedziť tento konštrukt podľa príručky k ROR (Říčan, Šebek, 1981):
- chýbanie alebo nízky počet vulgárnych odpovedí, poukazuje na nedostatok alebo zhoršenie sociálneho prispôsobenia, stratu kontaktu, oslabené väzby s realitou, neprispôsobenosť myslenia, vysoko originálne myslenie, u osôb s vyššou inteligenciou ide skôr o uvoľnenosť a celkovú nekonformnosť.
- priemerný počet vulgárnych odpovedí, indikuje schopnosť prispôsobiť sa svojim myslením sociálnej skupine, schopnosť primeranej konformity potrebnej pre začlenenie do spoločnosti a cit pre bežné, obvyklé veci a skutočnosti v sociálnej realite,
- zvýšený počet vulgárnych odpovedí, poukazuje na konvenčnosť v myslení a posudzovaní reality, sociálnu konformitu a prílišnú prispôsobivosť testovanej osoby a tendenciu zotrvať na „osvedčenom“ riešení, ktoré už nemusí byť aktuálne a správne.
Vo vzťahu k MDZT navrhujeme zmenu termínu „vulgárna odpoveď“ na označenie „vulgárny obsah“, keďže pri kresbe je vhodnejšie vyjadrovať sa skôr o obsahu ako o odpovedi (Gawlik, osobný rozhovor, 7.5.2005). Výskum, ktorého výsledkom bude stanovenie zoznamu vulgárnych obsahov, neustále prebieha, pričom ako vyplýva z predbežného skúmania kresieb 100 jednotlivcov (Mikušková, Sollár, 2005; Mikušková, 2006), je žiaduce zamerať sa napr. i na skúmanie medzipohlavných rozdielov vo výskyte vulgárnych obsahov, ako aj skúmať ich výskyt z hľadiska miesta protokolu, v ktorom sa vyskytnú. Tento prístup je z hľadiska diagnostiky efektívnejší, približuje a konkretizuje moment zahĺbenia sa do podávania vulgárnych obsahov.

Prognostické znaky pre psychoterapiu v MDZT

Prax klinického či poradenského psychológa vo všeobecnosti zahŕňa okrem výskumu dve základné činnosti – psychodiagnostiku a psychoterapiu. Obe sú rovnako dôležité pre plnohodnotnú psychologickú prácu. Prvá slúži na posúdenie stavu klienta, jeho daností, schopností či osobnostných charakteristík a druhá k náprave nežiaducich stavov.
Často sa však stáva, že získaný diagnostický materiál neposkytuje dostatočné množstvo informácií pre terapiu a teda počas terapie sa o výsledky nedá primerane opierať. Diagnostika vtedy môže konštatovať isté skutočnosti, ktoré sú žiaduce a významné z pohľadu poznania človeka a častí jeho reality, ale pri náprave problémov sú málo užitočné. A naopak terapia môže viaznuť, alebo sa uberať nesprávnym smerom, pokiaľ nebude podporovaná presnou diagnostikou. Vzájomné prepojenie diagnostiky a terapie má hlboký význam aj z dôvodu overenia terapeutického efektu pomocou opätovného diagnostikovania po uplynutí istého času, alebo po ukončení terapie. Úžitok takéhoto postupu spočíva jednak v klientovom uvedomení, čo na sebe dokázal zmeniť a jednak v naberaní sebapodpory terapeuta, ktorý má možnosť overiť si účinok svojej liečby. Môže sa poučiť, meniť a rásť. V neposlednom rade spojenie diagnostiky a terapie takto dostáva možnosť uplatnenia aj na poli výskumu.
MDZT je test, ktorý ma silný potenciál využitia i v psychoterapii, či už na jej začiatku, v procese, príp. na konci ako prostriedok zhodnotenia efektu terapie. Vo výskume sa ukázal ako zjavný prienik Gestalt teórie do MDZT, čo je pochopiteľné, keďže samotný test z Gestalt teórie vychádza. Napriek tomu v tomto smere žiadny výskum neprebehol. Avšak postupovali sme i relatívne opačným smerom, kedy sme sa zamerali na hľadanie znakov v MDZT, ktoré by mohli slúžiť ako prediktívne znaky pre postup jednotlivca v terapii. V tomto smere sme označili znaky, ktoré poukazujú na dobrú prognózu (napr. vysoké percento ľudských obsahov, bohatá obsahová produkcia a pod.), prípadne naznačujú možné problémy (napr. nedostatok alebo chýbanie ľudských obsahov, veľa prázdnych obrázkov, predčasné ukončenie testovania a pod.) v psychoterapii. MDZT tak vytvára priestor pre rozšírenie spôsobu jeho uplatnenia. Zistenia v tejto oblasti totiž môžu mať veľký vplyv ako na psychodiagnostiku, tak aj na psychoterapiu. Vzájomným prepojením sa môžu rozšíriť hranice ich uplatniteľnosti v praxi.

Prezentované témy sa viažu k výskumu, ktorý je neustále v procese svojej realizácie. Z jeho čiastkových výsledkov, prípadne vynárajúcich sa zistení, je zjavné, že Viacdimenzionálny kresebný test zastáva pevné miesto na poli projektívnych techník a právom patrí do batérie testov nielen klinického psychológa, ale všade tam, kde je žiaduce skúmanie osobnosti jednotlivca. Je metodikou ponúkajúcou bohaté možnosti svojho využitia v psychodiagnostickej praxi psychológa.

Použitá literatúra
- Belovičová, Z.; Mikušková, E.; Sollár, T.; Gawlik, K. (2004): Medzipohlavné rozdiely v niektorých osobnostných premenných MDZT. Zborník príspevkov z konferencie Sociálne procesy a osobnosť 2004. Bratislava, Ústav experimentálnej psychológie SAV, 2004, s. 22-27. ISBN 80-88910-16-1.
- Belovičová, Z.; Sollár, T. (2005): Psychológ ako hodnotiteľ viacdimenzionálneho kresebného testu – vzťah vzájomnej ne/závislosti? Zborník príspevkov z konferencie Sociálne procesy a osobnosť 2005. Brno, Psychologický ústav AV ČR, s. 17-23.
- Belovičová, Z.; Sollár, T. (2005): Objektivita kvantitatívneho hodnotenia Viacdimenzionálneho kresebného testu (?). In: Sarmány Schuller, I., Bratská, M. (Eds.), Psychológia pre živor alebo ako je potrebná metanoia. Pelikán, Bratislava. 391-394.
- Belovičová, Z.; Sollár, T. (2006): Osoba psychológa – riziko neobjektivity projektívnych metód. Zborník príspevkov z konferencie Sociálne procesy a osobnosť 2006. Stará Lesná – v tlači.
- Gawlik, osobný rozhovor, 7.5.2005
- Gurevič, K., M. (1985): Psychologická diagnostika. Bratislava, Psychodiagnostické a didaktické testy.
- Halama, P. (2005). Princípy psychologickej diagnostiky. Trnava, Typi Universitatis Tyrnaviensis. ISBN 80-8082-032-5.
- Maršálová, L. (1978): Metodologické základy psychologického výskumu. Bratislava, Psychodiagnostické a didaktické texty, n. p.
- Mikušková, E. (2006): Špecifiká vulgárnych obsahov v MDZT vo vybraných
skupinách. Zborník príspevkov z konferencie Sociálne procesy a
osobnosť 2006, Stará Lesná – v tlači.
- Mikušková, E., Sollár. T. (2005): Konštruktová validita vulgárnych
odpovedí vo Viacdimenzionálnom kresebnom teste - predbežné overenie.
Zborník príspevkov z konferencie Sociálne procesy a osobnosť. Brno, Psychologický ústav AV ČR, 2005, s. 262-268.
- Shaaugnessy, J., Zechmeister, E. (1997): Research Methods in Psychology. Palatino, Ruttle, Shaw&Wetherill, Inc.
- Říčan P., Šebek, M., Železný, J, Morávek, S. (1981): Úvod do Rorschachovy metody. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy.

Tento článek je dostupný ke stažení ve formátu DOC